Nový balík, ktorý musí schváliť parlament, si vyžiada ďalšie pôžičky a
povedie k nárastu verejného dlhu Talianska na zhruba 157 % HDP namiesto
pôvodne očakávaných 155,7 % HDP.
„Potrebujeme zvýšiť finančné prostriedky na kompenzáciu príjmov
dočasne prepustených zamestnancov a podporu lokálnych samospráv, ktorých
daňové príjmy zasiahli blokády spojené s pandémiou,“ povedal zdroj. Talianske ministerstvo financií sa k tomu odmietlo vyjadriť.
Prvý prípad ochorenia na COVID-19 v Taliansku bol potvrdený 21.
februára. Odvtedy podľahlo nákaze viac ako 34.600 ľudí, čo robí z
Talianska jednu z najviac postihnutých krajín. Ministerstvo financií
odhaduje, že sa HDP tento rok zníži najmenej o 8 %.
Vláda v Ríme v snahe zmierniť recesiu už prijala rad opatrení, ktoré
zvýšia deficit o 75 miliárd eur v tomto roku až na úroveň 10,4 % HDP. Na
ilustráciu, vlani malo Taliansko schodok v rozpočte len 1,6 % HDP, čo
bola jeho najnižšia úroveň za 12 rokov.
Verejný dlh Talianska v pomere k HDP je pritom druhý najväčší v eurozóne, po Grécku.
Premiér Giuseppe Conte v nedeľu (21. 6.) vyhlásil, že vláda skúma nové
opatrenia na pomoc tvrdo zasiahnutým odvetviam ekonomiky, ako je
cestovný ruch či automobilový priemysel. Čaká tiež na pomoc od Európskej
únie (EÚ) pre krajiny najviac postihnuté pandémiou.
Vláda tiež plánuje poskytnúť ďalšie zdroje pre fond podporovaný štátom,
ktorý chráni banky pred stratami z úverov malým a stredným podnikom,
uviedol minulý týždeň minister hospodárstva Roberto Gualtieri.
Okrem pripravovaného nového balíka stimulov, o ktorom má parlament
hlasovať v júli, sa Rím doteraz zaviazal poskytnúť ekonomickú pomoc
rodinám a firmám až do výšky 180 miliárd eur vrátane štátnych záruk za
bankové pôžičky.
Podľa ďalších správ v médiách Taliansko uvažuje tiež o znížení dane z
obratu. To vyvoláva pochybnosti o záväzku krajiny uskutočniť hospodársku
reformu práve v čase, keď sa jeho spojenci v EÚ snažia presvedčiť
skeptikov, že Rímu možno dôverovať a poskytnúť mu obrovský záchranný
balík.
Lídri EÚ minulý týždeň usporiadali prvé rozhovory o fonde obnovy v
hodnote 750 miliárd eur. Rím by mal podľa návrhu Európskej komisie (EK)
dostať z neho až 82 miliárd eur vo forme núdzových grantov a 91 miliárd
eur vo forme pôžičiek s nízkym úrokom. Nemecko a Francúzsko presadzujú
tento plán, ktorý si však vyžaduje podporu všetkých 27 členských štátov.
Na jeho schválenie je tak potrebné presvedčiť krajiny ako Holandsko a
Rakúsko, že Taliansko minie tieto peniaze zodpovedne. Aj ďalšie
"opatrné" štáty sa snažia zmenšiť rozsah pomoci Taliansku a spojiť ju s
prísnejšími podmienkami.
S nápadom na zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) prišla pôvodne
štátna tajomníčka ministerstva financií Laura Castelliová. A v nedeľu ho
prijal aj premiér Conte ako spôsob na oživenie cestovného ruchu a
automobilového priemyslu, ktoré najviac zasiahli blokády spojené s
pandémiou.
„Rizikom je negatívny vplyv na verejné financie bez skutočne výrazného vplyvu na spotrebu,“ uviedla Silvia Merlerová, vedúca ekonomického výskumu v Algebris Policy Forum.
Cieľom zníženia nepriamych daní, ako je DPH, je vo všeobecnosti
stimulácia dopytu a oživenie spotreby. No v súčasnej neistej dobe sa
talianski spotrebitelia môžu rozhodnúť šetriť, a nie míňať ďalšie
peniaze, upozorňujú experti.